Maroš Škorec. (zdroj: Hej, Ty!)Je marec 2014 a hlavný predstaviteľ finančnej skupiny Skyside Maroš Škorec víta novinára vo svojich priestoroch v bratislavskom vežiaku Aupark Tower. Sedia potme. Škorec tajomne vysvetľuje, že radšej nebudú svietiť, aby nikto nezistil, že sú tam.
Táto príhoda, ktorá vyzerá ako sekvencia zo špionážneho filmu, s odstupom častu príznačne ilustruje vzostupy a pády finančníka, ktorý chcel mútiť vody slovenského biznisu. A chvíľu to vyzeralo tak, že sa mu to aj podarí, bol to však len klam.
Tak ako Skyside a Maroš Škorec vysoko vyleteli, tak rýchlo padli. A nejde len o dlhy, ktoré za sebou zanechala samotná spoločnosť. Škorcov krach môžeme zaradiť medzi najväčšie osobné bankroty na Slovensku.
- Biznisový príbeh Maroša Škorca sledujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti .
Ja vám požičiam
Košičan Maroš Škorec mal už v mladosti podnikavého ducha. Ako sám vysvetľoval, práve podnikanie sa podpísalo pod to, že nedokončil vysokú školu, na ktorej študoval stavebníctvo.
V Košiciach ho mohli poznať ako predajcu obuvi, nábytku a elektroniky. Klasický maloobchod mu však nestačil. V deväťdesiatych rokoch začala jeho firma Mazira ponúkať aj nebankové pôžičky.
„S Mazirou sme boli klientmi Priemyselnej banky a keď zo dňa na deň padla, zavreli nám náš osemmiliónový úver. Museli sme hľadať prevádzkové zdroje. Ponúkla sa nám v tom čase už zabehnutá nebankovka SAS. My sme si aj s ďalšími spoločníkmi Maziry uvedomili, že prečo máme navyše platiť úrok za úver SAS, keď si môžeme vklady od investorov vyzbierať aj sami,“ spomínal Škorec v roku 2014 pre Trend.
Mazira podľa neho nebola typická nebankovka. „Bola to štandardná obchodná firma. Mala svoje reálne obchodné aktivity a výber vkladov k tomu len pribudol ako podporná činnosť,“ hovoril.
Tak či onak, s Mazirou skončil ešte pred začiatkom nového milénia. „Ja som všetkých vkladateľov z biznisu s elektrom riadne vyplatil, nikomu som nič nezostal dlžný. Boli to moji kamaráti a známi, ktorí ma veľmi dobre poznali a dôverovali mi. Moji spoločníci z obuvi však zostali svojim vkladateľom dlžní a to potom riešila aj polícia. My sme si totiž Maziru už skôr rozdelili,“ objasňoval Škorec.
Chvíľu potom pôsobil v spoločnosti Integra, ktorá prevzala obchod s elektronikou. Splátkovému predaju sa zasa venoval prostredníctvom firmy Stakon. A medzitým vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave.
Zbohatnúť sa mu podľa vlastných slov podarilo vďaka biznisu spoločnosti Východoslovenská železničná. „Ako dvaja partneri s Reném Pavlíkom sme na prelome tisícročí vyhrali tender pre azerbajdžanské železnice,“ spomínal Škorec v roku 2013 pre Hospodárske noviny.
Firma sa venovala pokládke optických káblov či dodávke špeciálnych železničných mechanizmov. Ktovie, ako by Škorcov príbeh pokračoval, keby v Azerbajdžane nedošlo k zmene. „Po smrti prezidenta Gejdara Alijeva sa zmenila situácia a ďalšie zákazky sme už nezískali,“ vysvetľoval pre Trend.
K nápojom cez známe meno
Po tejto epizóde Škorec rozbehol finančnú skupinu Skyside, ktorá ho najviac zviditeľnila.
Najprv sa pustil do predaja minerálok a nápojov, pričom do tohto biznisu ho priviedlo známe meno. Polovičný podiel v distribučnej spoločnosti Toplimo kúpil po tom, ako ho na spoluprácu oslovil jeho druhý spoluvlastník Pavol Rusko.
„Znelo nám vtedy dobre to Paľovo jednoduché, že on má Markízu s reklamou, tak predávať vody bude hračka. Neskôr sme od neho prevzali celé Toplimo,“ spomínal Škorec v roku 2014.
Pavla Ruska obžalovali z viacerých trestných činov. (zdroj: TASR)V snahe o synergické efekty Skyside k Toplimu prikúpil producentov minerálok. Najprv získal Kláštornú a tesne pred príchodom krízy od finančnej skupiny J&T prevzal Západoslovenské žriedla, ktoré stáli za značkou Slatina.
Okrem minerálok sa Skyside zameral aj na alkohol, keď vstúpil do rožňavského remeselného pivovaru Kaltenecker a rimavskosobotskej likérky PKP Drink. No a do jeho portfólia patrila aj sieť obchodov Drink Point, ktoré využíval na maloobchodný predaj svojich výrobkov.
V roku 2013 Škorec v rozhovore pre Hospodárske noviny maľoval veľkú expanziu a svetlú budúcnosť nápojového impéria. „Rastú privátne a prémiové značky, klesá takzvaná B stredná kategória. Rastie dopyt od čírych vôd k ochuteným, od sýtených k nesýteným,“ naznačoval.
Skyside podľa neho do nápojov vo veľkom investoval. Napríklad investície do malého pivovaru v Rožňave v roku 2013 vyčíslil na päť miliónov eur s tým, že v ďalšom roku to bude ešte o niečo viac.
„Teraz varíme 15-tisíc hektolitrov ročne, kapacitne chceme ísť na 45-tisíc,“ vysvetľoval Škorec s tým, že Kaltenecker zachutil aj Maďarom, Chorvátom a Rakúšanom. „Máme problém uspokojiť dopyt,“ chválil sa.
Na začiatku bolo ruské uhlie. Dnes je z pána tajného jeden z najbohatších Slovákov Čítajte S veľkými očami
Ešte výraznejšie než do nápojov sa Skyside vrhol do energetického biznisu. Do fotovoltiky podľa Škorca v rokoch 2010 až 2012 nalial 60 miliónov eur. Jeho firma Nova Energia rozbehla aktivity na Slovensku a v Bulharsku.
„Podstatný bol príchod investorov, keď sa zo mňa ako partnera stal aj manažér cudzích investícií. Skyside sa posunul o krok ďalej,“ hovoril Škorec. Jeho skupina neskôr avizovala, že cez Nova Energiu do energetiky investuje 300 miliónov eur.
Ilustračné foto. (zdroj: pixabay)Ďalších 23 miliónov mal Skyside vložiť do realitného biznisu. V centre Košíc chcel stavať projekt Alžbetina, kúpil však aj hotely Semafor v Štrbe a Poštár na Zemplínskej šírave, ktoré chcel rekonštruovať.
Vyzeralo to tak, že Skyside siahne po všetkom, čo vidí. Podľa Škorca to tak nebolo. „Private equity chápem ako využitie a zhodnotenie každej potenciálnej príležitosti na trhu. Ako každú pre nás však chápem takú, ktorú vieme zhodnotiť, a teda jej aj musíme rozumieť,“ vysvetľoval v roku 2013 s tým, že napríklad ponuku investovať v zdravotníctve odmietli.
Už v tom období sa objavovali pochybnosti o tom, kto za firmou Skyside v skutočnosti stojí. Škorec bol síce hlavným predstaviteľom skupiny, jej majitelia však neboli známi.
Jediným spoločníkom firmy Skyside Slovakia bola v rokoch 2002 až 2012 cyperská schránková spoločnosť Skyside Co. Limited. V roku 2012 ju vystriedal Skyside B. V. so sídlom v Holandsku.
